sladkou čokoládovou nátierkou pôsobil takmer ako výnimočný dezert. Knäckebrot alebo sucháre: Keď nebolo nič iné poruke, mnohí siahli po plátku knäckebrotu či suchári – niekedy v kombinácii s mliekom, čajom alebo pohárom vody.
Uhorky a reďkovky: Čerstvú zeleninu umyli, nakrájali a hneď zjedli. Mnohým obzvlášť chutila s trochou soli.
Nie všetky tieto pochúťky boli rovnako bežné v každom regióne či v každom desaťročí. To, čo sa nakoniec objavilo na stole, záviselo od konkrétnej rodiny, miesta, kde žila, jej príjmov a osobných zvyklostí. Základný princíp však zostával často rovnaký: nemuselo to byť
