zmrzlinu v kornútku – tú, ktorú jedáva takmer každý deň už celé mesiace.
Bola to známa, ba priam upokojujúca chvíľa: šušťanie obalu, vôňa kakaa, chrumknutie pri prvom zahryznutí do čokolády. Všetko sa zdalo úplne v poriadku… až kým sa to nezmenilo.
Po niekoľkých lyžičkách dcéra zrazu stuhla.
Naklonila som sa k nej a čakala, že uvidím vzduchovú bublinu, kúsok karamelu alebo hrudku čokolády. No vnútri, tesne pod krémovou vrstvou, zachytilo svetlo niečo tmavé. Bolo to zvláštne – príliš nepravidelné, príliš… organické.
A potom, keď nabrala ďalšiu lyžičku, sa mi žalúdok zovrel od
