doske na krájanie. Možno hrsť orechov, zopár reďkoviek zo záhrady či plátok uhorky posypaný štipkou soli.
Vzali ste si čokoľvek, čo bolo práve poruke.
Malo to v sebe istú prirodzenosť a samozrejmosť. Nie každý pocit hladu si vyžadoval špeciálny koncept či nápad. Nemuseli ste zakaždým skúšať niečo nové. Ak vám niečo chutilo, dali ste si to znova.
Mnohé z týchto drobných pochúťok boli úzko späté s chodom domácnosti. Chlieb sa buď kúpil, alebo upiekol doma; ovocie sa umylo; zelenina pochádzala zo záhrady či z trhu; a zvyšky jedla sa automaticky
