sypať na chlieb cukor. A takáto sladká maškrta by, prirodzene, nemala byť každodennou záležitosťou. Napriek tomu však – ako spomienka na detstvo – predstavuje krásny príklad toho, aké jednoduché boli kedysi desiate.
Nie každá desiata potrebovala mať svoje meno.
Dnes na obaloch či v jedálnych lístkoch vídame názvy ako „energetické guľôčky“, „proteínové snacky“, „misky“ (bowls) či „gurmánske sendviče“. Niekedy sa z obyčajného zahryznutia stane hotový malý projekt. V minulosti pritom to, čo sme jedli, často ani nemalo konkrétny názov.
Bol to jednoducho chlieb.
Alebo jablko. Alebo kúsok syra, ktorý niekto nechal na
