mama mala zvyk, ktorému som ako dieťa nerozumela: jednoducho nakrájala čerstvo odtrhnuté paradajky, poukladala ich na tanier, posypala trochou soli a povedala: „Dobrá paradajka nič iné nepotrebuje.“ Žiadne zložité marinády, žiadny ocot, žiadne zmesi korenín – len úplná dôvera v samotnú surovinu. Vtedy by som bola určite radšej siahla po cestovinách s omáčkou. Dnes už viem, že to bol v skutočnosti ten najväčší luxus.
O mnoho rokov neskôr, uprostred zhonu každodenného života – medzi prácou, vybavovaním povinností a nekonečným zoznamom úloh – som tento „recept“ znovu objavila. Bol horúci letný deň; nemala som
